Subscribe: Blog: Nora Remiarová (Figmiková)
http://figmikova.blog.sme.sk/rss/
Added By: Feedage Forager Feedage Grade C rated
Language: Slovak
Tags:
aby  ako  ale  alebo  bolo  byť  ešte  figmikova  jej  každý  keď  ktoré  len  mám  nie  tak  tam    čo  že 
Rate this Feed
Rate this feedRate this feedRate this feedRate this feedRate this feed
Rate this feed 1 starRate this feed 2 starRate this feed 3 starRate this feed 4 starRate this feed 5 star

Comments (1)

Feed Details and Statistics Feed Statistics
Preview: Blog: Nora Remiarová (Figmiková)

Blog



blog.sme.sk



 



Pražské nočné blues (figmikova)

Mon, 23 Jun 2014 08:05:00 +0200

A opäť je tu, tá horká nostalgická slina, potvora jedna. To mávam vždy keď sa stretnem zoči-voči s minulosťou, keď na mňa dýchne spoza barového stola. Po minime spánku a maxime zážitkov mám dnes tú správnu kocovinu z narýchlo nasatých emócií, rýchlo sa ešte v nej máčam kým sa dá, kým úplne nevyprchá a kým mám mikročiastočky pražského prachu stále na pokožke.



Neskutočne skutočné (figmikova)

Tue, 19 Feb 2013 08:22:52 +0100

Keď sa ocitla pod hladinou, len okrajovo vnímala bolesť vystreľujúcu zo zraneného hrudníka. Uvedomovala si množstvo zvukov a svoje búšiace srdce, ktoré akoby jej pulzovalo zrýchlene v ušiach. Bolo to šialené a absurdné, pláva ktovie kam, silný prúd si s ňou surovo robí čo chce a ona práve teraz vníma len ten hluk. Cinkot ako z veľkého množstva príborov zo školskej jedálne, bubliny, dokonca škrípanie, nejaký tupý náraz spomalený masou vody a tlak, kúsok od nej. Vzápätí sa jej podarí vynoriť sa na pár sekúnd nad hladinu, ale len natoľko, aby mohla vypľuť bahno a nejaké kúsky drobných kamienkov a nadýchnuť sa. Nadýchnuť sa s očami vytreštenými na oblohu, kde už ani vtáky nevidno. Len kus oblohy bledomodrej farby, ktorá akoby tam vôbec nepatrila. Ale opäť ju strhne rýchlo sa valiaca hučiaca voda a keď jej ostrý plech plávajúci okolo odtrhne kus mäsa na zadnom stehne, našťastie stratí vedomie.



Plus mínus, sem-tam zelená (figmikova)

Mon, 11 Feb 2013 15:12:54 +0100

Všetci delíme ľudí podľa najrôznejších faktorov. Nehovorím teraz o bežných stereotypoch - podľa veku, pohlavia, sympatií, vierovyznania, alebo neviem čoho ešte. Ide mi o subjektívne a staré známe predsudkové kategorizovanie. Moje súkromné a obľúbené rozlišovacie podskupiny sú:



Niektoré matky sa zrejme zbláznili (figmikova)

Fri, 08 Feb 2013 16:28:56 +0100

Nie, nejde o zavádzajúci titulok, matkám naozaj začína šibať (s prepáčením). Inak si neviem vysvetliť nižšie popisované skutočnosti, zažité na vlastnej koži. Pôvodne som chcela písať o košatej ponuke škôlkarskych vírusov a ich zvládaní bez psychickej ujmy (matkinej), avšak verím že táto závažná téma ešte pár dní počká.



Mama má narodeniny (figmikova)

Wed, 15 Aug 2012 15:38:56 +0200

Určite bilancuje. Tvári sa že nie, lebo to je celá ona, ale som si istá že v duchu spomína, ráta, premýšľa a podčiarkuje. Jej príbeh nie je ničím výnimočný, je žena ako státisíce iných..ale je to moja mama a pre mňa výnimočnejšej ženy niet.



Ticho vo vzduchu (figmikova)

Wed, 04 Jul 2012 14:21:36 +0200

Je horúco. Kúsok odo mňa si dve muchy mädlia ruky nad zvyškami Viktorovho obeda, životný rytmus v takomto teple je akoby zakonzervovaný a ešte aj zvuk znie nejako inak, všetko je pomalšie, lenivé, cítim ako mi v tom tichu pečie na hlavu.



Zomrela si, stíchol i vietor (figmikova)

Tue, 22 May 2012 16:33:47 +0200

Si preč. Ostalo prázdno...a ticho. Ruky mi úplne zdreveneli keď som sa to dozvedela, nepochopiteľné...ty, éterická, mladá a krásna, s vlastným farebným a bohatým svetom, tak zdravo živá ako slová z tvojej hudby...



V lyžičke vody (figmikova)

Mon, 16 Apr 2012 00:13:32 +0200

Raz večer sa Anton rozhodol a pobalil všetky svoje osobné veci. Kvety v kvetináčoch vyniesol na spoločnú chodbu, spoza zrkadlového rámu si vzal maminu starú fotku a zamkol byt. Odišiel s 280 korunami, zanechal za sebou prácu v banke, mladú ženu a dve malé deti, ktoré boli v tom čase na liečení.



Lucia Žitňanská, moja suseda (figmikova)

Fri, 02 Mar 2012 15:16:23 +0100

Dnes ma ráno čakalo v schránke viacero prekvapení. Opäť mi nedorazila obľúbená piatková príloha, zloženky zelené a rôznofarebné povypadávali ako čerešne z deravej tašky na zem v našej chodbe, drogéria, kde vedia že som tam človekom a  preto tam nakupujem mi poslala zľavové kupóny už po splatnosti. Bežný deň. Avšak biela obálka s mojím menom, ktorá sa tvárila že s ostatným obsahom schránky nemá vôbec nič spoločné bola zlatým klincom môjho dnešného poštového očakávania.



Mám také tušenie (figmikova)

Sat, 31 Dec 2011 13:52:39 +0100

Mám jedno želanie...teda je ich vlastne neskromne veľa, ale verím v šťastenu a zdravý rozum a som od narodenia nevyliečiteľný romantik. Preto nehádžem flintu do žita (toto kto už len vymyslel s tou flintou??) a každý rok zostavujem dlhý zoznam.



Na starobu mi mrznú nohy (figmikova)

Sun, 06 Nov 2011 15:04:56 +0100

Jeseň v našom dvore prichádza pomaly. Každý rok sa tvári akože nič, nenápadne a potom to rozbalí naplno. V pondelok je ešte za tajomnú, nechá nás váhať a pochybovať, no v stredu už dvor akoby stíchne, šuchoce listami a má milión farieb.



Lucia (figmikova)

Wed, 02 Nov 2011 17:03:00 +0100

Moje zoznámenie sa s Luciou sa odohralo v horizontálnej polohe. Teda ona ležala a ja som sa jej vyhýbala pohľadom. Telefonovala, z nemocničnej postele jej spod paplóna na jednom konci trčala len obviazaná noha a na druhom kúsok ryšavých vlasov. Do tváre som jej nevidela, v úplne rovnej polohe musela ostať ešte 24 hodín kvôli anestéze, uprene pozerala do stropu s telefónom na uchu a ja som si vybaľovala veci do skrine, aby mi na druhý deň ráno mohli otvoriť brucho, polovicu z neho odrezať a prešiť pupok kam treba. Toto boli prvé momenty nášho stretnutia.



Staň sa matkou a zabudni kým si bola (figmikova)

Thu, 14 Jul 2011 00:35:09 +0200

Takmer denne sa stretávam s fenoménom matiek na materskej dovolenke. Som jedna z nich. Ide o veľmi vypuklý problém, predpokladám že čochvíľa sa mu začne venovať i všemocný, veľký Brusel. V opačnom prípade...alebo nás vyhodia, alebo to rozchodia..



Som Tvoja mama (figmikova)

Thu, 09 Jun 2011 14:03:43 +0200

Píšem Ti toto vyznanie tak, ako kedysi Tvojmu bratovi. Bude sa Ti zdať - rovnako ako mnohým ľuďom - patetické, áno. Ale nenechaj sa oblbnúť, tieto veci vždy boli a budú dôležité a takýchto slov nie je nikdy dosť.



Prchavý pocit šťastia (figmikova)

Fri, 11 Mar 2011 12:52:12 +0100

Každý máme nastavený iný meter, svoje hranice, mantinely a možnosti. Pochybujem že šťastie sa dá definovať, pretože je to len stav mysle, emócia, zlomok duševnej rovnováhy, gýčová predstava alebo možno len obyčajná fatamorgána.



Aj tráva prestala rásť (figmikova)

Thu, 03 Sep 2009 08:54:07 +0200

Vôbec som nevedela ktorá bije. Po epidurálke som prvé tri hodiny - kým som si začala opäť cítiť dolnú polovicu tela - prežila tak rýchlo, akoby to boli len minúty. Tvoj otec sedel vedľa mojej postele v nemocnici v Ružinove, tváril sa nečitateľne ako je u neho zvykom a posielal esemesky rodine. Len keď ho lepšie spoznáš, budeš vedieť že je to len zdanie, jeho pocity spoznáš ľahko - podľa mimiky tváre, najmä podľa úst, no chce to cvik.



Kde bolo, tam bolo (figmikova)

Mon, 09 Mar 2009 18:45:36 +0100

Niekedy sa cítim ako v rozprávke, dejú sa totiž veci, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Ale ak je toto naozaj skutočné..tak ďakujem pekne a posledný nech po sebe zhasne :)



Rodím, teda som. Len je dôležité kde. (figmikova)

Tue, 18 Nov 2008 14:11:47 +0100

Len málo žien považuje svoj pôrod za pekný a príjemný zážitok. Väčšinou je však ukončením obdobia, ktoré nastávajúce matky prežívajú s radostným očakávaním a vo finále je teda veľmi dôležité, aby so svojimi novonarodenými deťmi strávili prvé dni v pokojnej atmosfére. Nie vždy je tomu tak. Smutné však je, že veľakrát za to môže personál nemocnice alebo systém nášho zdravotníctva.



V diabetologickej ambulancii alebo Ako nezabiť blížneho svojho (figmikova)

Thu, 07 Aug 2008 18:38:13 +0200

Vždy ma mama učila, že starým ľudom treba prejavovať úctu a rešpekt. Keď nastúpia do autobusu, treba im uvoľniť miesto, keď nevládzu, treba pomôcť. Ešte dnes, po 30ke a bez ilúzií, že každá starenka a starček sú milé rozprávkové bytosti, bez slova uvoľňujem miesto, akonáhle vidím staršieho spoluobčana zápasiť s nepriazňou osudu, zemskou príťažlivosťou alebo ľudskou ignoranciou. Veď tak to má byť.



Zápisky z denníka paranoidnej budúcej matky (figmikova)

Tue, 13 May 2008 20:26:52 +0200

Neviem kto povedal, že tehotenstvo je najkrajšie obdobie ženy. Ak to myslel z emocionálneho hľadiska, potom dobre, ale ak mal na mysli globálny stav, rada by som ho stretla a vypočula si jeho verziu. Musel to byť muž.



Búrlivé vody predsvadobných príprav (figmikova)

Thu, 14 Feb 2008 11:08:48 +0100

Už viem, prečo má každá nevesta v deň dé v oku jas a na tvári jemný úsmev. Predsvadobné prípravy sú totiž len pre silné povahy a podľa mňa nevestám na konci nič iné neostáva - len sa vzdať, rezignovať a nechať to plynúť. Ponúkam Vám zopár postrehov zo života predvadobného chaosu, v podaní pološialenej nevesty.



Dvojaký meter (figmikova)

Thu, 04 Oct 2007 18:07:32 +0200

Mojej kamarátke raz niekto položil otázku, prečo nemá vo svojom veku (38) ešte deti. Či je to kariérou, alebo jednoducho nechce a či vie čo sú biologické hodiny. Smutne sa pousmiala, pretože túto neslušnú otázku dostávala často. Ale keďže nepovažovala za potrebné ľuďom vysvetľovať ako nefunkčné sú jej vaječníky a ako veľmi tým, že je bezdetná trpí, len si vždy po takýchto otázkach povzdychla a nižšie sklonila hlavu.



Keď sa láme vlna (figmikova)

Thu, 23 Aug 2007 14:22:00 +0200

Mám kamarátku. Chápe moje sny a stavy, mnoho súvislostí, môj štýl vyjadrovania a po nejakých nezrovnalostiach, ktoré boli podstatné a nevyhnutné, sme si opatrne a potichu našli znova cestu. A tentoraz je tá cesta ( klop klop ) už rovná a suchá.



Kindermenežeri (figmikova)

Thu, 02 Aug 2007 17:07:41 +0200

Pracujem vo veľkej medzinárodnej firme. Ako už býva v takýcho spoločnostiach zvykom, venujeme sa meetingom nie stretnutiam, posielame reporty nie správy či výkazy, očakávame feedback nie spätnú väzbu a každý Janko Mrkvička je tu menežer, alebo "head" nie riaditeľ či vedúci a táto skutočnosť robí naše dni zaujímavými a plnými prekvapení. Dovoľte preto pár postrehov zo života kancelárskeho.



Vtáčia klietka (figmikova)

Thu, 19 Jul 2007 08:41:58 +0200

Jedno viem celkom určite. Keď odrastú moje deti a príde na lámanie chleba - teda skôr na vylietanie z rodného hniezda - nasadím dýchacie cvičenia, zatnem zuby a usmejem sa ne ne. Aby sa im dobre letelo, no najmä - aby vedeli, že im ten let a tú cestu zo srdca doprajem.



Adieu (figmikova)

Wed, 20 Jun 2007 08:40:23 +0200

Ani neviem kedy sa to vlastne celé preklenulo. Jedného dňa mi to však bolo jasné a ja som bola prekvapená aké to bolo jednoduché. V duši pokoj, v hlave usporiadané. Moja rozlúčka s Bohom.



V opare (figmikova)

Thu, 14 Jun 2007 16:40:56 +0200

Ja už si vlastne ani nič nemyslím, povedala, keď si v kúpeľni umývala ruky. Napadlo ju, či mu neprekáža že stále niečo hovorí, ale keď sa otočila, pochopila že je preč. Nevedela si spomenúť či to bolo len déja-vu, alebo tam vtedy naozaj stál. Asi šaliem, pomyslela si. Tak je to tu. 



Ak si nevidiaci, nechoď na Karadžičovu (figmikova)

Mon, 21 May 2007 11:35:34 +0200

Alebo riskuješ problém. Nové hypermoderné budovy na tejto ulici so sebou priniesli okrem údajného premnoženia potkanov a zamorenia obytnej zóny výfukovými plynmi áut zamestnancov sklenených monštier i nasledovnú, podľa môjho názoru nebezpečnú situáciu.  



Krátka rozprávka o soche (figmikova)

Thu, 19 Apr 2007 16:33:55 +0200

V záhrade starého paláca stála vysoká socha ženy. Postava Venuše, výraz víťaza.



Mikrosvet (figmikova)

Tue, 13 Mar 2007 08:25:23 +0100

Moja rodina je konzervatívna. Niekedy až príliš a možno viac ako by sa patrilo, ale je to moja rodina a mne to takto vyhovuje. Po tom, čo sme oddelili zrno od pliev a konečne sme mohli začať žiť naplno, sa nám žije dobre. Najmä máme - po rokoch - konečne každý vlastný priestor.



7 slov ktoré musíte vedieť vysloviť (figmikova)

Wed, 07 Feb 2007 10:53:58 +0100

Aby ste to celé prežili. Uponáhľaný život, stres, hypotéku, prácu, šéfa, frajera patologického hráča PC hier, tikajúce biologické hodinky a život po 30ke v 21 storočí.



Ako zrnko piesku (figmikova)

Tue, 23 Jan 2007 08:51:31 +0100

Ani jej neprišiel povedať že odchádza. Zbalil si veci a ešte v deň rozvodu otváral bránu ich spoločného domu. Postupne poodnášal čo sa dalo a čo mu podľa neho patrilo, potichu ako zlodej. Pretože vedel že naozaj kradne, bál sa čokoľvek vysloviť. Odišiel bez obzretia sa a neľutoval, ľútosť na neho príde až časom a postupne, ako nádor, ktorý magnetická rezonancia objaví až v jeho poslednom štádiu. Keď vôbec neviete čo vás tak prenikavo bolí, hľadáte ohnisko, ale je už neskoro.



Moje tajné ilúzie a predstavy alebo Jedno vianočné blues (figmikova)

Wed, 20 Dec 2006 08:52:27 +0100

Odkedy sa našou rodinou prehnalo tsunami, tieto sviatky pre mňa prestali byť sviatkami. To vianočné šteklenie som už nepociťovala a vianočné pečivo mi nevoňalo ako kedysi. Snažila som sa každoročne nájsť opäť to stratené čaro, ale ako sa zdalo, bolo nenávratne preč.



Lebo (figmikova)

Tue, 28 Nov 2006 08:22:03 +0100

Čítala som tu nedávno dobrý článok o tom, aký by vlastne mal byť blog. Autorka sa v ňom podľa môjho názoru úplne presne vyznala zo svojich pohnútok ktoré ju k písaniu vedú, opísala rôznorodé reakcie okolia, no najmä, napísala to najpodstatnejšie - že píše pre seba. Článok Veroniky Kročkovej je pripojený dole v súvisiacich článkoch.



V hlavnej úlohe (figmikova)

Mon, 13 Nov 2006 19:31:05 +0100

Ak máme náš osud naozaj vopred určený, tak ten môj písal niekto náladový. Celkom slušne mi namixoval rôzne žánre, evidentne sa zameral na čiernu komédiu s bohatou zápletkou a pripravil celovečerný film kde ani sama hlavná postava chvíľami netuší, akú postavu v ten deň bude hrať.



Moja utkvelá predstava (figmikova)

Wed, 25 Oct 2006 08:29:59 +0200

Bola so mnou roky. Plížila sa za mnou ako tieň a vyskakovala mi na chrbát kamkoľvek som šla. Ťažké bremeno, nočná mora, nechcená spoločníčka a nevlastná sestra. Keď mi bolo najhoršie, smiala sa nahlas až nemohla chytiť dych. Jedného dňa ma kopla rovno medzi oči a vtedy sa to celé začalo.



Slovensko : Nemecko trocha inak (figmikova)

Thu, 12 Oct 2006 07:38:39 +0200

Život kancelársky teda vôbec nie je až taká nuda, ako by sa mohlo zdať. Stačí mať dostatok trpezlivosti, byť asertívny, disponovať aspoň trochou predstavivosti a mať aspoň 1 ks netradičného šéfa, ktorý je - a tento faktor je mimoriadne dôležitý - cudzinec.



Každý deň s diárom pod pazuchou (figmikova)

Mon, 25 Sep 2006 15:25:06 +0200

Každý z nás má nejaké zvyky, návyky a stereotypné postupy a ja som prototyp plánovania. Mám rada veci pod kontrolou, jasné pravidlá, poriadok a systém. Povedzme si rovno - nie som najideálnejší model spontánnosti a som jednoznačne stratég, nie last minute. Sebadisciplínu potrebujem, keď nie je, mám problém. A všetci okolo mňa :-)



Strachu nerozkážeš, človeka nezmeníš (figmikova)

Wed, 13 Sep 2006 09:02:33 +0200

Písala by som túto vetu na každý obal knihy pojednávajúcej o partnerskom vzťahu, na ženské i mužské mesačníky ( tam kde je teraz tá reklama na nový toaletný papier proti hemoroidom), alebo na autobusové zastávky. Malo by to byť všade, na cigaretových krabičkách i školských zošitoch, obaloch na tehotenské testy alebo pre mňa za mňa i na katolíckych spevníkoch.



Božie mlyny melú pomaly, ale isto (figmikova)

Mon, 21 Aug 2006 09:15:01 +0200

hovorievala moja mama, keď som bola ešte malá. Vtedy som tú vetu nechápala, ale stále mi chodila po rozume. Bola to práve mama, kto mi v detstve opakoval, že nikomu sa nemá priať nič zlé, že všetko nekalé a zlé čo človek napácha sa vráti ako bumerang a že na svete existuje spravodlivosť, ktorá si každého nájde.



Byť Rybou je úžasné (figmikova)

Sun, 20 Aug 2006 13:06:44 +0200

napísala by zrejme Ema Tekelyová, ak by náhodou pripravovala ďaľšiu zo svojich kníh, náhodou sa zaoberajúcou tématikou zverokruhu a typológiou jednotlivých znamení. Nakoľko sa však žiadny podobný skvost zrejme nepripravuje (och, toľko sklamaní v jednom roku..ani Mojsejová nemá žiadnu knižnú novinku), musíme si vystačiť sami. Ehm..náhodou som Ryba, takže by som mala mať ako-taký prehľad, preto vám ponúkam krátkeho sprievodcu rybacím svetom vo vreckovom prevedení.



Byť ženou sa ( ne)oplatí ? (figmikova)

Thu, 10 Aug 2006 13:47:09 +0200

Som za klasický model partnerského spolunažívania. Nemám na mysli populárne a zabehané koľajnice štýlom : žena sa stará a muž pozerá futbal s pivom v ruke...len chcem povedať, že sa mi zdá byť prirodzené ak je žena tá, ktorá sa stará o kuchyňu, beh domácnosti a zútulnenie spoločného domova.



Skutočne plánované rodičovstvo (figmikova)

Tue, 25 Jul 2006 16:37:04 +0200

Mám v pláne byť matkou. Jedného dňa. Teda vždy som si myslela že to bude do tridsiatky, ale to sa mi už evidentne nepodarí, nakoĺko som podcenila marketingový tlak a psychologický faktor. A samozrejme, i svoje možnosti...



Dáš mi napiť ? (figmikova)

Tue, 18 Jul 2006 12:44:55 +0200

Ten nadpis pochádza z dobre známej, v súčasnosti i vysielanej reklamy na nemenovaný nápoj ( ktorý je nám všetkým notoricky známy, nakoľko tu bol už za čias dinosaurov a pravdepodobne bude i v čase matrixu, keď budeme v lete na dovolenky lietať na Mesiac ) a ktorá mi maximálne lezie na nervy i keď netuším prečo, jednoducho lebo. Ale nie o tom som chcela.



Celkom znesiteľná ľahkosť dospelosti (figmikova)

Mon, 19 Jun 2006 09:58:22 +0200

Vlastná psychoterapia zaberá, psychohygienu riešim pravideľne, mám zapnuté aktívne odpočúvanie, nezvyšujem hlas, karmu si čistím snahou o pozitivizmus, učím sa zvládať negatívnu spätnú väzbu ( inak dost makačka ), skúsila som psychotronikov, psychológov, veštkyne, one brain method, regres, hypnózu a všeličo iné. Čo sa dalo som vyčistila a .....asi som sa našla.



Koľkokrát musíš byť zviera, aby si sa stal človekom (figmikova)

Wed, 17 May 2006 16:07:00 +0200

Napríklad taký pes...že priateľ človeka. Človek sa veľakrát cíti pod psa. Ale riešil niekto, či sa pes nezvykne cítiť pod človeka? Niekedy stačí psí pohľad a ste tam, kde ste chceli byť...



Zimomriavky ( jedno malé vyznanie ) (figmikova)

Thu, 11 May 2006 15:51:38 +0200

Keď si preč, je mi teplo a ťažko sa mi dýcha. Spím len preto, aby som bola o kúsok bližšie k tebe, k momentu kedy budem opäť prstami počítať tie vrásky , ktoré máš v kútikoch očí. Keď si so mnou je mi zima...



Mám rada keď... (figmikova)

Fri, 05 May 2006 14:20:21 +0200

Prší a je teplo. Stromy vo dvore šumia, počujem hrdličky a na okne sedia holuby. Ale inak je všade ticho. Vzduch je vlhký a suseda odvedľa pri otvorenom okne štrngá príbormi, ktoré kladie na stôl. Záves lenivo povieva akoby v rytme veľmi pomalého waltzu.



Už to nie sme my (figmikova)

Wed, 19 Apr 2006 14:52:00 +0200

Opäť som sa stratila. Chýba mi orientačný zmysel alebo z mojej mapy niekto vymazal cestu k tebe. Stojím na križovatke a vľavo je priepasť. Vpravo púšť.



Nechcená strata ilúzií alebo Načo je mi vlastný názor (figmikova)

Wed, 12 Apr 2006 11:18:00 +0200

Sloboda prejavu a možnosť povedať si čo chcete je parádna vec. Môžete konverzovať, vyjadriť postoj, názor, myšlienku, emócie. Žijete si svoj život, baví vás a cítite sa voľní. Môžete dobrovoľne podliehať ilúziám len preto, lebo je to príjemné a lebo to tak chcete a sami si korigujete, čo vo vašom svete má miesto.



Zaznamenávam (figmikova)

Thu, 30 Mar 2006 11:09:15 +0200

Pršalo a fúkal vietor. Išli po ulici, držali sa pod pazuchy a krčili sa pod jedným dáždnikom. Na niečom sa smiali a vôbec im nevadili kaluže špinavej vody a silný jarný vietor, ktorý im rozvieval vlasy. Kamarátky.